Pamätáte si ten deň ked ste išli úplne prvýkrát do školy? Ja áno! Malá Rebeka s ofinkou a dvoma copíkmi sa totiž nevedela dočkať! Musela si obliecť tie najkrajšie šaty, ktoré boli už dlho dopredu nachystané na túto špeciálnu príležitosť, na chrbte sa jej hompáľala školská taška s Barbie (tú zdedila po staršom bratovi :) teda nie, že by on nosil dievčenskú školskú tašku, to len naša šikovná mamina prešila pôvodný obrázok ninja korytnačiek veľkým ružovým srdiečkom s bábikou Barbie a hneď som bola spokojná) a celá vytešená si hopkala do prvej cé. A rovnako to prebiehalo potom každý ďalší rok. Prvý deň v škole bol vždy špeciálny, šaty na túto príležitosť sa kupovali dlho dopredu a potom pekne čakali až na začiatok septembra, kedy sme sa po prázdninách všetci náramne vyfešákovaní opäť stretli v našej triede. Najradšej som nosila šaty, ktoré mali veľkú sukňu a krásne sa točili, k nim som si mohla obuť klopkačky (v tých sa chodilo iba do kostola a na špeciálne príležitosti – oslavy, keď sa išlo pre vysvedčko alebo práve v prvý školský deň) a nechýbali ani mašle vo vlasoch. A viete na čo som prišla, keď som si na Zootíku vyberala outfit na tohtoročný prvý školský deň, ktorý bude pravdepodobne mojim posledným prvým školským dňom ever (čo mi ešte stále celkom nedochádza…)? Že som sa za tie roky (skoro) vôbec nezmenila! :) No dobre, možno som vyrástla a už nepotrebujem školskú tašku s bárbinami, ale keď príde na voľbu šiat, kritéria zostávajú. Akonáhle som uvidela tieto, bolo rozhodnuté. Majú bohatú sukňu, ktorá sa točí ako o život, mašľu v páse, elegantný stojačik a odhora nadol zapínanie na gombičky. Dokonalosť! K nim som do košíka prihodila tieto kožené krásky, ktoré síce neklopkajú, ale parádu robia tak či tak. Keďže septembrové rána bývajú chladnejšie, na šaty som si prehodila džínsovú bundičku a namiesto školskej tašky mi dnes stačí už len malá bodkovaná kabelka. Nakoniec nesmie chýbať ani mašľa vo vlasoch a som ready! 



šaty–Closet x Zoot / topánky–Ojju x Zoot / bunda-sekáč / storočná kabelka-asi odtiaľto / mašľa-H&M
Čo hovoríte na môj outfit? Aké máte spomienky na prvé dni v škole?
Už viete čom sa tam chystáte tento rok?
P.s: Ak by ste chceli vyhrať kompletný outfit v hodnote 100€, stačí keď si na zootíku vyberiete jeden kúsok, v ktorom by ste chceli vy alebo váš drobec odštartovať nový školský rok, hodíte ho sem do komentára a držíte si palce. Na zapojenie do súťaže máte ešte týždeň :) Tak veľa šťastia!



Lievance – to sú pre mňa víkendové raňajky ako vyšité. Milujem také tie lenivé rána, kedy vstanem, nikam sa neponáhľam, ešte so zalepenými očami začnem miešať cesto, ktoré potom pomaly rozvoniava na celý byt. A viete čo? Niekedy si túto víkendovú pohodičku doprajem aj cez týždeň. Inak konkrétne tieto lievance z ovsených vločiek sú hotové raz dva (väčšinou mám vločky už dopredu pomleté, takže nemusím ráno vrčať s mixérom) a v pohode zasýtia (aj môjho milého žrúta – a to je už čo povedať) až do obeda. Ja si ich najčastejšie dávam s gréckym jogurtom (ktorý je skvelý aj v lievancoch namiesto mlieka) a čerstvým ovocím, no tentokrát som vyskúšala krém z tofu, ktorý zožal celkom veľký úspech. Priznám sa, že donedávna som nebola veľký fanúšik tofu, no prišla som na to, že sa z neho dajú vykúzliť naozaj rôzne chutné záležitosti . Presvedčiť sa o tom môžete aj vy v mojich receptoch, ktoré nájdete (spolu s videami) na
POTREBUJEME:
POSTUP:

Ľahučká biela blúzka, pruhované rifle na traky, mašľa vo vlasoch a zábava na opustených koľajniciach. Presne o tom sú dnešné fotky a pohodlný outfit, v ktorom sa cítim opäť ako predškolák. Paradoxne mi stále nejako nedochádza, že mám pred sebou (pravdepodobne) poslendný rok školy… Tak či onak si tohtoročné prázdniny náramne užívam, len mám pocit, že plynú oveľa rýchlejšie ako obyčajne. Vám sa to nezdá? To už naozaj bude o chvíľu koniec augusta? Neviem či to je množstvom aktivít, výletov, plánov a malých aj veľkých zmien, ktoré sa za posledné týždne udiali v mojom dvadsaťtriročnom živote, no každopádne dúfam, že čo sa má stať sa stane a tiež že to všetko sú/budú veci, ktoré ma posunú vpred. Vždy som dúfala, že budem robiť hlavne to čo ma baví, a preto som sa rozhodla vziať situáciu do vlastných rúk a vrhnúť sa do toho po hlave. Hecla som sa, pár týždňov dozadu dala výpoveď v práci a rozhodla sa naplno venovať foteniu, natáčaniu, písaniu, blogovaniu a všetkým tým nekonečným srandám okolo. Veď kedy inokedy by som sa do toho mala pustiť ak nie teraz? Taaak a je to vonku. Už to viete aj vy, uf! Pre vás to znamená jediné – ak pôjde všetko podľa plánu, odteraz sa budem hlásiť čoraz častejšie, jupííí! V konceptoch mám azrenál letných článkov a už pracujem aj na nových nápadoch a projektoch, ktoré sa vám 

Keď mi prišla pozvánka na blogerský deň v
tie skvelé 










