Priaznivcov poznávacieho geografického týždňa sklamem. Sorry guys!

Mať ešte nejaký kus odevu so symbolom akéhokoľvek miesta na Zemi, tak si ho dnes na milión percent vezmem. Naozaj.

Ale ako rozmýšľam, tak rozmýšľam. Nič. Slovom nič ma nenapadlo.

Vidím, že v tejto geograficko-odevnej sfére mám ešte značné medzery.

Ozaj. Mám ešte ponožky so sochou slobody.

Tie si ale šetrím na neskôr. Ich čas príde.

A tak som si dnes nakoniec obliekla sukňu.

Kvetovanú sukňu.

S rifľovou bundičkou a hnedými doplnkami to bola veľmi príjemná kombinácia.

Obrovský kvet nesmel chýbať.

Kvetovaná sukňa a mega koralový kvet na bunde.

Najskôr som rozmýšľala či to vôbec ide k sebe.

Ale prišla som k záveru, že je to dokonalá kombinácia.

Čo vy na to?

Dnešné žvásty nestoja za nič. Ale ono ma v podstate nič normálne ani nenapadá.
Tak ma ospravedlňte. Nabudúce sa posnažím.
Teraz musím ísť študovať geografiu, španielčinu, matiku a čo ja viem čo ešte…

P.S: Once again. Radiohead!

Priznávam. Nebola som tam.

EŠTE som tam nebola.

Ale aspoň sa ZATIAĽ tvárim, že som tam bola.

A úplne najradšej by som tam išla hneď teraz.
(nasleduje obľúbená otázka nášho dejepisára) Porozumeli ste? 

Včera Paríž, dnes New York City.

Som nejaká prelietavá, nemyslíte?

Ale a friend of mine tam nedávno bola. A čo mi priniesla?

Tuturutuuu.

TO ikonické tričko, ktoré som vždy chcela. Očividne.

Tak si zatiaľ aspoň cvičím poriadny gangsterský ňujorský výraz.

(neúspešne..ale ono to príde..raz…snáď…hope so!)

V TOM tričku.

Biela, modrá a červená ma asi nikdy neomrzia.

A tak som si k tričku vzala jednoduché rifle a pruhovaný svetrík.

TEN červeno-biely sveter z minuloročnej kolekcie v Háemku.

TEN sveter s volánmi na rukávoch.

TEN, ktorý som vtedy obdivovala už na Rose-Fione (a pár ďalších).

A snívala o tom svojom. No vtedy u nás H&M ešte nebolo a aj tak by som si ho za tých minimálne 20 (či koľko) eur nekúpila.

Ale bol to osud! To vám poviem. Cez prázdniny som ho ukoristila u nás v sekáči.

Ešte s visačkou.

Takzvaný happy-end. Nemyslíte?

Letím sa učiť franinu. Sí ja.

Som naozajstná Francúzka. 

Alebo aspoň študentka francúzskeho gymnázia.

Musím byť!

S Eiffelovkou na hrudi! Kto by nebol?

Musí vám byť jasné ako veľmi mám rada (skoro) všetko francúzske.

A keď som dostala na narodeniny tento sveter!

Bol to priamy zásah…to vám poviem. A obrovská radosť.

Modro-biely. Pruhovaný. So zlatými gombíkmi a červenou flitrovanou La tour Eiffel.

Zhmotnená dokonalosť na moje pomery!

A tak som sa ním dnes celý deň pýšila.

Cítila som sa fakt tak francúzsky (a nebude to len tými milión hodinami franiny).

S úsmevom na tvári nesúc Eiffelovku na hrudi. Ouais! Ouais! Ouais!

Ostatné kúsky oblečenia mi k nemu išli už tak automaticky.

Červený límček, vyhrnuté rifle a červené balerínky.

Už len červený rúž a bolo.

Netreba to komplikovať.

Ach áno. Toto sa mi páči veľmi veľmi veľmi.

A čo vám?
Au-revoir! Bisous!

P.S: Všímate aké mám už dlhé vlasy? Neuveriteľné. Nechať rásť? Ostrihať? Čo myslíte?
P.P.S: Inak podobné ´naklonované´ fotky tu už dlhšie neboli. Dúfam, že to prežijete. Som si istá, že vám to chýbalo. Enjoy!
P.P.P.S: Hádajte kam sa čoskoro chystám? Nápoveda na svetri! Ouiii!! Ale o tom niekedy nabudúce ;)

Pondelok. Znova.

To minulý týždeň som vravela ako ma bavia?

Dnes som si napísala písomku z ruštiny, zažila viac než zábavnú hodinu filozofie, hrala tenis, skonzumovala nie-veľmi-podarený-školsko-jedálenský obed, skonštatovala, že v sekáčoch nie je od poslednej návštevy (tej piatkovej..ehm) nič nové, pretancovala ten najlepší tréning za poslednú dobu a celé to zavŕšila najviac príjemným posedeníčkom vo vinárni.

Ach áno. Baví ma to.

No komu bolo lepšie?

A baví ma aj tá prvá vyzerám-ako-z-analógu fotka.

Tie farby. To (povedzme, že jemné) rozmazanie. Ten celok.

A v neposlednom rade moje nové šortky.

Bábätkovsky modré s bodkami.

Fakt som mala poobede holé nohy. Neuveriteľné.

A pre toto ma baví svet.

Bavte sa tiež.

Nedeľa.

Tá dnešná slnečná sa viac než vydarila.

Strávila som ju na viac-menej rodinnej akcii.

Išlo o posledný klubový výjazd s veteránmi v tejto sezóne.

 Vytiahli sme tátoše, zaplnili reštauráciu, zdeprimovali sme čašníka, skonzumovali na kvantá halušiek a pečených kolien.

Podával sa aj konský guláš a tie najlepšie buchty od babky.

Som najedená na týždeň dopredu asi.

Uf. No bolo to viac než príjemné.

Vyhrievali sme sa masívnych laviciach v obklopení paviniča a bolo nám najlepšie.

Ja som si obliekla nové-superské šaty.

Teším sa z nich stále odkedy mi ich mamina priniesla.

Ulovené v sekáči. Je to šikovnica.

Pretože takéto nejaké som chcela už celkom dávno.

Tá ich sukňa je úžasne nadýchaná a tie farby sú jednoznačne najkrajšie.
Nemať silonky (ktoré mi k tomu všetkému liezli maximálne na nervy…), ilúzia leta by bola dokonalá.

Dni ako tento mám rada.

 Uznávam. Som správny Slovák.

Tie dnešné halušky boli fakt veľmi chutné.

Dokonca zo štýlového korýtka.

A viete čo? Môj bro bol jednoznačne najlepšie vybavený na cestu kabrioletom. Baranica rulez ;)

Vy ste nedeľovali ako?

Mňa ešte čaká trošku azbuka a ruské slovíčka. Juch.

Take care.

Prinášam takú menšiu septembrovú koláž.

Keďže včera som vyrazila bez foťáka a dnes som si naordinovala celodenné upratovanie.

 Takže nastáva rekapitulácia vážení!

Začalo sa chodiť do školy a podľa toho aj vyzerajú moje outfity.

A vidíte tú farebnú paletu?

Biela, modrá, červená, čierna, hnedá, béžová.

Jednoduché, no zároveň stále neskonale chic, nemyslíte?

Prinajmenšom aspoň mňa to baví. Veľmi.

A aby som nezabudla. Ďakujem za všetky reakcie k minulému článku.

Musím povedať, že väčšina ma viac než príjemne potešila.

A inak sama neviem čo som si to nahovárala.

Podľa mňa tá otázka zmeny bola aj tak len čisto konverzačná.

Pretože bez tých svojich kecov si to tu jednoducho neviem predstaviť.

To som JA. Bodka.

A vy ste tí najlepší čitatelia!

Len aby sa nezabudlo.

No späť k tým fotkám.

Máte svojho-môjho favorita?

Ja sa neviem rozhodnúť.

Viac fotiek a menej textu?

Čo myslíte?

Uznávam, že tie moje žvásty sú miestami nemiestne.

Haló! Volám sa REBEKA.
Dostatočný dôvod?

Podľa mňa to mám dokonca aj dané geneticky.

Ale dnes to bude naozaj krátke.

Nechcem začínať s tým aký super tréning som mala a ako sa musím ísť učiť geografiu.

Ale naozaj som mala mega dobrý tréning. Konečne. A tá geo tu na mňa kuká už peknú chvíľu.

Ale som naozaj zvedavá na vaše názory.

Na všetky (aj tie anonymné samozrejme).

Veď práve vy-čitatelia ste pre blog hnacou silou!
Tak sa kľudne vyjadrite.

Mám písať?

Alebo sa radšej dívate na TÚ stenu?

Arivederči.

 P.S: Guess what?

Inak dnes som mala asi po milión rokoch na sebe silonky. Očividne.

Vážny krok…to vám poviem!

Žeby sa mi začínala tá jeseň dostávať pod kožu?

A mala som aj tenký kabátik. Uf.

Neomylný symbol, že niečo na tom už bude.

Síce stále by som najradšej behala s holými nohami.

No musím uznať, že na obdobie nosenia siloniek a ich nekonečných kombinácií s šatami-šortkami-sukňami sa fakt teším.

Let´s get it started?

Dokonca aj tá nekonečná škola (do pokročilých poobedných hodín) ubehla v týchto hravých šatách celkom rýchlo.

No to čo sa dialo potom bolo ešte oveľa oveľa supernejšie.

Ja + Lucka + Shopping.

Jednoduchá rovnica.

Matematik zo mňa nikdy nebude, no musí vám byť jasné, že to predsa nemohlo dopadnúť inak než na výbornú!

I keď pôvodne som nemala intenciu nakupovať.

Ále! Pochválim sa čoskoro!

 super-mega-extra-špica-vraj-PeterPan-style šaty- NewLook (zo sekáča) / mašľa-Lindex / balerínky,taška-H&M

P.S: Naozaj mi nie je trápne fotiť sa (v poslednom čase celkom často) pred touto stenou. Ďakujem za opýtanie milý anonym.
Ak vám to vadí, tak sa na to proste nekukajte alebo tu stenu jednoducho ignorujte. Malo by ísť hlavne o oblečenie, nie?

Áhojte!

Červené nohavice som chcela už dávno pradávno.
Pretože práve ČERVENÁ je pre mňa už celkom dlho tá naviac top farba.
Výrazná, do očí bijúca, nezameniteľná, dokonalá.
A vraj aj povzbudzuje chuť do jedla (i keď neviem či to je výhoda).
Takže v obchodoch už inštinktívne väčšinou najprv mierim práve do červeného oddelenia.
A keď som raz v sekáči naďabila na super-truper červené nohavice bola to radosť veliká.
Číhala som na ne už nejaký ten pátek. Ale vyplatilo sa!
Oni si ma jednoducho počkali.
Tak som si ich dneska ráno vyhrnula (čo robím už asi s komplet všetkými nohavicami. vážne) a vyrazila do sveta.

Myslím, že odev vhodnejší na bezpečnú jazdu na bicykli neexistuje. Čo poviete?
A viete čo? Asi to bude znieť divne, ale baví vidieť tú žiarivú červenú farbu keď si kuknem na nohy.
Hmm..a ako tak uvažujem…bolo by na čase prevetrať červené sako, n´est pas?

A čo vlastne nosiť k červeným nohaviciam?

Vstávala som skoro ráno na nultú a preto to dnes bola stávka na istotu (i keď spektrum možností je takmer neobmedzené podľa mňa)

Bielo-modré pásiky, TO sako a hnedé doplnky.

A keďže som študent poctivý, pridajme k celkovému výzoru ešte plátenú tašku plnú kníh.

No nie hocijakú tašku, vážení! Tá taška je so srdiečkami. S červenými srdiečkami.

A úmerne počtu sŕdc ja ľúbim vás všetkých!

Z červeného sveta vám želám pekný zvyšok večera!

P.S: Priznávam..toto sako by som nosila nonstop. Očividne.

 Vyhlasujem, že pondelky ma bavia!

Síce to vstávanie nie je dvakrát príjemné, no tento fakt v priebehu dňa upadne do zabudnutia.

Ráno mám dvojhodinovku ruštiny a je to najväčšia smiešnota, vážení.

Potom filozofia a matematika (tú zrovna neobľubujem..ale aspoň sa mám kedy najesť a vyriešiť všetky nepodstatné záležitosti, že áno?).

A nakoniec ešte dve hodiny telesnej. Nie, že by som bola milovníkom športu. Ale momentálne hrávame tenis a to ma fakt baví.

Už si len zoženiem dáku slušivú bielu sukienku a budem spokojná.

Tie zvukové efekty pri odrážaní loptičky mi totiž idú výborne.

 Po namáhavej fyzickej aktivite nasadneme na bájsikel a hurá na obed.

Už len samotná cesta tam je zážitok.

Dve dievčatá na JEDNOM bicykli. Smiešnota numero due.

Hovorím vám, že budem mať na nohách ale také svaly!

 A čože sme to dneska vlastne papali? Dukátové buchtičky. Asi najväčšia delikatesa v podaní našej jedálne. Mňamíí.

Takže sme potešili naše bruchá a išli sa flákať do mesta. Zbierali sme prvé gaštany, rehotali sa na celú ulicu a bolo nám hej.

A taktiež som si čo-to vybrala aj v našom sekáči (som mala asi týždenný absťák..hádam rozumiete ;) ). Ale o tom nabudúce!

 Momentálne bežím na prvý tohtoročný tréning. Juchú! Čaute sa.

P.S: Znova sa stávame nerozlučnou dvojicou. Ja a môj obrí kvet. Carpe diem.