Nebojte, toto bol už posledný pražský článok, no rada by som vedela ako sa vám páčili.

 Nudí vás takýto typ článku alebo by ste podobný výletný denník chceli aj na budúce?

 Druhý deň bol v Jeho réžii, takže mi bolo jasné, že to bude v znamení múzeí, galérií a že budeme veľa veľa chodiť. Mala som pravdu, a tak sme sa posilnení výdatnými raňajkami vydali rovno do Obecného domu na Muchovu výstavu plagátov. Aj tá bola vlastne jedným z dôvodov nášho výletu a veľmi sme sa na ňu tešili. Vôbec sa nečudujem, že to je údajne najnavštevovanejšia česká výstava v histórii, pretože tie plagáty sú naozaj superskvelé a určite sa oplatí vidieť ich (ešte v takej rozsiahlej zbierke) naživo. Alfons bol jednoducho génius, to je jasné. Po tomto zážitku sme rýchlo niečo zjedli a vydali sa metrom do Veletržního paláca, kde naša cesta za umením pokračovala. Nadviazali sme na predchádzajúcu výstavu, a tak sme si v rámci intenzívneho Muchovania pozreli  najskôr jeho Slovanskú epopeju, ktorá ma doslova ohromila. Jasné, že to je niečo úplne iné ako jeho plagáty a pravdupovediac som aj ja som po prezretí pár obrázkov v knihách, telke či na internete čakala tmavé, pochmúrne a pre-mňa-trochu-nudné-a-nezaujímavé obrazy (hanba mi za takéto myšlienky!), no opak bol pravdou a už len samotné obrovské rozmery tých dvadsiatich plátien o niečom hovoria. Je pre mňa až nepredstaviteľné ako to mohol všetko vymyslieť, namaľovať a stráviť pri tom skoro 20 rokov. Pri niektorých postavách (hlavne na prvom plátne) som sa dokonca aj bála (a bojím sa aj keď sa spätne pozriem na fotku, tak preto tu žiadna taká nie je), takže môžem povedať, že podľa mňa atmosféru a celkovo náladu jednotlivých obrazov úplne vystihol, čo ma donútilo zmeniť môj prvotný názor. Nemyslela som, že sa mi bude epopeja páčiť, a predsa! Takže ak ste ju ešte nevideli, tak šup šup do Prahy! Po epopeji sme sa vydali preskúmať všetky štyri obrovské poschodia (ešte, že to tam mali príjemné klimatizované a nemuseli sme tie najväčšie horúčavy stráviť vonku), pričom najviac času sme bez pochýb strávili na tom najvyššom obdivovaním diel impresionistov, pointilistov, Vincenta ❤ či skvelých Čechov Slavíčka a Kupku. Po zdolaní tohto posledného poschodia smi si urobili zaslúžený piknik a zastávku v Světozorovi na poriadnu porciu cukru v podobe najlepšieho koláčika spolu so zmrzlinovým pohárom a večer sme sa už iba flákali vysvietenými uličkami a vychutnali si príjemný džezový koncert.

Zajtra už iba v krátkosti opíšem tretí (posledný) deň nášho výletu. Bavia vás takéto články? 

Čo vy a výstavy? Akú ste naposledy videli? Máte radi Alfonsa Muchu?