Tak a je to tu! Možno ste si všimli, že mi nejako začalo rásť brucho. ;) Ó áno, som tehotná (ešte stále mi ten výraz v spojení so mnou príde zvláštny, ale zvykám si) a veľmi sa teším, že to už môžem vykričať do sveta. Celkom dlho sme si to nechávali iba pre seba, nechceli sme nič zakríknuť a aj keď bolo toto naše malé-veľké tajomstvo kúzelné, som rada, že už je vonku a môžem zdieľať svoje pocity, skúsenosti či otázky aj s okolím. Keďže na začiatku to bolo hlavne nekonečné gúglenie a počas tých prvých týždňov som prečítala trilión článkov a videla asi všetky tehotenské videá na YouTube…

ZISTENIE, NEKONEČNÉ ČAKANIE, STRACH, NÁVŠTEVA U DOKTORA

Ako som na to prišla? Urobila som si test! Ízy-pízy. Ale priznám sa, že som nemala nijaké zvláštne príznaky, normálne som mala pocit, že príde menštruácia a stále som jej dávala niekoľko dní, no môj milý bol nedočkavý, a tak som deň pred Vianocami ocikala ten tenký pásik a život sa nám obrátil naruby. Myslela som si, že tie čiarky sa zjavia nejako postupne, ale ony tam boli hneď! Zo sekundy na sekundu. Dve výrazne ružové čiarky, ktoré znamenali, že vraj som v tom.

A čo teraz? Čo sa robí po pozitívnom teste s dvoma čiarkami? Je to naozaj pravda? Urobím si ďalší? To fakt mám v bruchu už teraz mikro človiečika? Kedy mám ísť ku gynekológovi? A čo ak sa niečo stane? Čo všetko už ne/môžem robiť/jesť? Hneď som mala v hlave miliardu otázok, obavy a veľký strach. Samozrejme, že som sa aj tešila, no hlavne som sa veľmi bála a želala si aby bolo všetko v poriadku!

Môj milý hneď podľa tehotenskej kalkulačky (tiež som nevedela, že taká vec vôbec existuje, ale na internete nájdete všetko) vypočítal pravdepodobný týždeň tehotenstva a ja som po sviatkoch (kedy som si so všetkými iba štrngala a potom nenápadne odložila pohár nabok) volala ku doktorke, ktorá ma na prvú kontrolu objednala až o mesiac neskôr. To čakanie mi prišlo nekonečné a mala som pocit, že pre toho pišišvora nemôžem nič urobiť… A tak veľmi by som chcela! Ach, neviete si predstaviť tú úľavu a dojatie, keď som po tých dlhočizných štyroch týždňoch prvýkrát na monitore uvidela tú pidi fazuľku s bijúcim srdiečkom. Takže naozaj budeme mať bábätko?!

ÚNAVA, NEVOĽNOSTI, (NE)CHUTE, NÁLADY

Myslím, že nejako začiatkom ôsmeho týždňa na mňa doľahla únava. Dovtedy by som (okrem toho že mi narástli prsia) ani nevedela, že som tehotná, no zrazu som si musela poobede ľahnúť a pospať si. Aj večer som na gauči zaspala oveľa skôr ako obvykle. Nikdy som nebola ten typ čo si po obede dá šlofíka, no teraz sa nedalo inak. Moje telo si to vyžiadalo, tak som spala. Niekedy ma vyplo ešte aj pred obedom a bolo aj zopár dní, kedy by som najradšej nevyliezla z postele. A moje nálady? Prekvapivo som bola pomerne často bez nálady. Pravdepodobne to súviselo s tou únavou, nechcelo sa mi vôbec parádiť, niekam ísť, nebola so mnou sranda a na fotenie som nemala už vôbec náladu (preto ten menší útlm aj na blogu). Bolo to celkom zvláštne – ako keby ma niekto vymenil, ukradol mi osobnosť…

Okrem toho mi začalo bývať zle. Hlavne ráno, no prišla som na to, že ak hneď po zobudení rýchlo niečo zjem, bude to lepšie. A tak som pár týždňov prežila na Nesquiku a presnidávkach s piškótami. Ak som sa nenajedla hneď, prípadne som najskôr vypila pohár vody, o chvíľu skončila v záchode. Čo sa týka chutí, tak tie som nejaké špeciálne (okrem kyslých cukríkov – tie by som ešte aj teraz jedla na kilá!) ani nemala a jedla som normálne to na čo som mala chuť/náladu. Len raz som mala už pár dní chuť na poriadnu boloňskú omáčku, a tak som nakúpila čo bolo treba a pustila sa do varenia. Trvalo to celkom dlho, no omáčka voňala parádne a už som sa nevedela dočkať ako sa do nej pustím. Naložila som si poriadnu porciu, no po pár sústach som musela utekať na záchod. Ach jaj, odvtedy som na boloňskú ani nepomyslela…

NÁZNAKY BRUŠKA, SCREENING & PRVÁ FOTKA Z ULTRAZVUKU

Každý deň som čakala kedy uvidím rastúce bruško a až nejako v desiatom týždni som zistila, že niektoré nohavice už naozaj nezapnem. Ale stále to bola iba taká malá vypuklina, ktorú bolo najviac vidieť hlavne večer a po jedle. Takže v prvom trimestri sa u mňa bruško ešte veľmi nekonalo, no za to mám pocit, že v tom druhom mi rastie pred očami. Ale o tom zase nabudúce!

Medzičasom som konečne vyfasovala tehotenskú knižku, urobili mi prvé odbery a koncom dvanásteho týždňa sme boli aj na prvom väčšom ultrazvuku, kde nás pán doktor uistil, že zatiaľ vyzerá všetko v poriadku a konečne sme dostali aj fotky, s ktorými sme to oznámili našim najbližším. V tom čase som si konečne dovolila aj tešiť sa a pomaly obzerať detské vecičky. Jupí!

A aj keď sa mi to zo začiatku poriadne vlieklo, ani neviem ako tie týždne nakoniec ubehli, ovocie v tehotenskej aplikácii sa stále zväčšovalo a prvý trimester bol úspešne za nami!

Inak ešte raz ďakujem ze všetky gratulácie, správy a milé slová, ktorými ste ma po zverejnení tejto noviny zaplavili. Veľmi sa teším, že sa tešíte s nami a verím, že vám nebude vadiť, keď sa to tu odteraz sem-tam bude hemžiť aj materskými témami.