Ak ste čítali môj parížsky článok, pravdepodobne ste si všimli, že som tam spomínala výstavu, z ktorej som bola taká unesená, až som sa po východe z múzea normálne rozplakala. Možno teraz krútite hlavou a ja sa vám vôbec nečudujem… Tiež som si nemyslela, že sa mi to môže prihodiť a aha ho! Diorovi sa to podarilo. Teda konkrétne výstave, ktorá vznikla k 70. výročiu jeho módneho domu s názvom Christian Dior – couturier du rêve a ešte do 7. januára ju nájdete v mojom obľúbenom Musée des Arts Décoratifs.

Poďte tam teraz so mnou nakuknúť! Myslím, že veľkú úlohu v celkovom dojme, ktorý na mne expozícia zanechala zohrala aj perfektná inštalácia. Uveríte mi, keď poviem, že krajšiu výstavu som ešte nevidela? A to som ich za svoj 24-ročný život videla už pomerne dosť. Celá retrospektíva sa rozprestiera v dvoch častiach, na dvoch poschodiach (práve som sa dočítala, že zaberá skoro 3 kilometre štvorcové a prezentuje viac ako 300 originálnych modelov) a mapuje vývoj módneho domu od čias jeho zakladateľa Christiana až po súčasnosť pod vedením prvej ženy vo svojej histórii, ktorou sa iba minulý rok stala Maria Grazia Chiuri.

Po vstupe do tmavej sály, kde sa oboznámite so vznikom a počiatkami módneho domu prichádza prvá časť, na ktorej som si išla oči vyočiť. Colorama. Tá skrýva vo vitrínach krásne podľa farieb zoradené modely a ich miniatúry (to sa naozaj niekomu chcelo ušiť tie krásne šaty v pidi veľkosti pre bábiky?) spolu s doplnkami, šperkami, skicami, vzorkami, kozmetikou, topánkami a ďalšími serepetičkami od výmyslu sveta. Postupne od červenej, cez oranžovú, žltú, bielu, béžovú, všetky ostatné farby až po čiernu. Pre mňa, milovníka krásne naaranžovaných vecí (teraz sa tomu hovorí flatlay) to bolo úplné pohladenie pre dušu. Nevedela som kam sa skôr pozrieť a pritom to celé spolu tak dokonale ladilo. Ach. Bola som tam dvakrát, no aj pri dvadsiatej návšteve by som bez pochýb objavila niečo čo som si predtým vôbec nevšimla. EDIT: Práve som objavila toto video z inštalácie, ktoré musíte vidieť!

Po tejto časti som si nemyslela, že by to ešte mohlo niečo tromfnúť… A ako veľmi som sa mýlila!Už som to skoro predýchala, no potom som vkročila do časti s príznačným názvom záhrada a opäť som stratila slová. Predstavte si sálu, v ktorej zo stropu visí milión papierových kvetov a pod nimi tie najkrajšie rozkvitnuté šaty. Úplná rozprávka! Tá magická atmosféra sa ani nedala zachytiť na fotkách, ale zopár svojich obľúbencov som vám musela ukázať. Napríklad šaty s vlčími makmi, ktoré vyzerajú ako živé!?V druhej časti expozície boli pekne chronologicky zoradené modely, ktoré vznikli postupne pod taktovkou jednotlivých kreatívnych riaditeľov. Okrem samotného Diora sa mi asi najviac páčilo to čo vymyslel Yves Saint Laurent, Raf Simons a Maria Grazia Chiuri. Jednotlivé inštalácie boli doplnené originálnymi skicami s jedinečným rukopisom, vzorkami materiálov a fotkami z dobových kampaní. Krása.  Predposledné zatajenie dychu u  mňa nastalo, keď som vošla do tejto žiarivej miestnosti, ktorá bola od podlahu až po strop obložená skúšobnými bielymi maketami jednotlivých modelov. Zrkadlo na strope ešte umocňovalo tú nekonečnosť priestoru. Krajčírske panny boli všade! Perfektný nápad. A vidieť na vlastné oči ako reálne vzniká v rukách šikovného talianskeho profíka kabelka Lady Dior bolo tiež fascinujúce. Iba polhodinu som tam stála, počúvala a pozerala ako precízne postupne lepí rúčky, ktoré pod kožou skrývajú drevené výstuže. Vedeli ste to? A vraj takto každý týždeň prezentujú nejaký iný ateliér.Blížime sa do finále. To bolo, ako inak, vo veľkom štýle! Sála plná tých najexkluzívnejších rób, ktoré vkusne dopĺňala aj neustále sa meniaca projekcia na stenách. Chvíľu sme boli na zámku, potom pod holým nebom plným hviezd, až kým o chvíľu nezačali padať trblietky a ja som sa cítila ako v takom tom trblietavom snežítku. Jasné, že sme tam s maminou museli počkať aby sme to zažili ešte raz…Čo hovoríte? Boli ste? Išli by ste? Chystáte sa? Ak máte do toho siedmeho januára čas (a ak nemáte, tak si ho urobte :D), návštevu určite odporúčam všetkými desiatimi! Dokonca aj ten dlhočizný rad pred vchodom, ktorý miestami siaha až za roh, za to stojí. Ale určite si kúpite lístky vopred, čím si čakanie výrazne skrátite.

P.s: A ak ste ešte nevideli nádherný dokument Dior and I, tak si ho povinne pozrite! Áno, aj pri ňom som na konci plakala… A aj vtedy, keď som si na výstave uvedomila, že šaty z toho filmu vidím na vlastné oči. Aaaach!

P.p.s: Keď budem veľká, tak si doprajem niečo od Diora!

fotila som na Olympus PEN