6/8

 Kultúra.
V parku.
Divadlo.
Dnes.
Smiech.
 Prišli sme síce neskoro.
No vtipné to bolo náramne.
Po predstavení korzujeme v parku.
 Ja a moja volánová blúzka.
Inak sa dnešok niesol v upratovacom/kulinárskom/slnečnom/melónovom/nákupnom/užívačnom duchu.
 Obrovské stromy ma vždy fascinovali.
Sranda ako dlho tam už musia stáť.
A len tak si rásť.
Pri nich si pripadám úplne maličká.
Keď už sme pri tých stromoch.
Vždy mi príde na myseľ táto pesnička od Mariky Gombitovej.
Chcel by si vidieť do duší stromov
čo si tak myslia o svete

Trápi ich láska majú svoj domov

neviem to nevieš neviete

Či sa tiež mýlia náhlivo lúčia

a idú samé, samé na cestách

Chcel by si vedieť či ako ľudia

bývajú šťastné či sklamané

Či sa pre zlomené krídla budia

či aj čas stromov niekedy zastane…
Advertisement

15 thoughts on “6/8

Napíš komentár

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out /  Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out /  Change )

Connecting to %s