CROSSING THE RIVER…

Dlho predlho sme s maminou zháňali čižmy. TIE čižmy. Naše vysnené. Požiadavky boli jasné. Chceli sme jednoduché, na nízkom opätku, po kolená, trošku v jazdeckom štýle a predovšetkým v takej karamelovo-hnedej farbe (obľúbenosť tohto odtieňa som vám objasňovala už minule). Ale poznáte to, keď si niečo vysnívate nikde to na trilión percent nezoženiete. Jedny boli moc široké, ďalšie mali zlú farbu, tretie príliš drahé, ďalšie už nemali v našom čísle a nejako takto podobne to išlo stále. Donekonečna. Nikde nič. Už sme aj prestali hľadať a začali sa (i keď nerady) zmierovať s tým, že sme asi chceli nemožné. A potom to prišlo. Náhodná návšteva sekáča. V ten deň mali dokonca zľavu. Zo zvyku mierim najprv do oddelenia doplnkov a obuvi. Na najvyššej poličke vidím niečo karamelovo-hnedé!! Tá farba ma hneď zaujala, no bolo mi jasné, že to určite budú nejaké hrozné oldskúl vyšmajdané čižmy. Naťahujem sa po ne a neverím vlastným očiam. Nízky opätok..hmm…vyzerajú byť po kolená..hmm…sú také jednoduché…hmm..a TÁ farba. Určite to nebude moja veľkosť. Kukám na podrážku. Číslo žiadne ale nápis ´made in Italy´ znie viac než dobre. Primeriavam si ich k nohe a vyzerá to sľubne. Vyzúvam topánku a skúšam túto koženú (!!!!!) krásku. Sedí ako veď-viete-čo na šerbeľ. Pýtam si druhú a dúfam, že nebude nejako markantne poškodená. Obúvam obidve a už ich nechcem vyzuť. Volám mamine a celá vytešená hlásim, že som ICH našla. Stále neverím! Nakoniec sa teda naozaj oplatilo vyčkať a nestratiť nádej. Už sú moje a radšej sa ani nepýtajte na tú smiešnu cenu. Ďalší happy-end v topánkovom podaní. Aj vám sa už prihodilo niečo podobné??