9/1

 Takú chuť som mala dnes na outfitový článok.
Lenže najprv snežilo, potom pršalo, potom lialo , potom ma už nemal kto odfotiť a keď som konečne našla dobrovoľníka na pár rýchlych záberov bola už tma. 
No pochopíte to? 
Takže po troch fotkách sme to vzdali, lebo aj tak stáli za veľké…nič. Celé zle. Ach.
A ako vravím. Tak som vám chcela ukázať podľa mňa parádnu kombináciu chanelovského sáčka a krajkového trička.
(Dnes som sa totiž nahodila do čiernej v rámci držania smútku za prázdninami. Fňuk.) 
Ale hlavne som konečne vyvenčila svoje ´zvíře´! Áno. Narážam na kabelku. 
Je veľká, je chlpatá a je proste najlepšia. 
Okolie sa samozrejme nezdržalo komentára a na počudovanie reagovalo až veľmi pozitívne. 
Takže. Zoznámte sa aj vy. Oficiálne sme ju pokrstili a je to…tuturutuu..Ondatra!
 
A inak. Môžem povedať, že aj v tej škole to bolo tak nejako všeobecne celkom príjemné dnes. Snáď mi tento pozitívny prístup vydrží čo najdlhšie!
 
No a teraz sa pochváľte ako ste začali nový týždeň vy!
kabát-F&F / šál-Lindex / zvíře(taška)-Next / topánky(kožené)Clarks,rifle – secondhand
Advertisement

AFTER ALL…

Ach. A už je PO. Po prázdninách.
Je až neuveriteľné ako rýchlo to celé ubehlo. Teraz mi tak príde, že tie Vianoce boli už celkom dávno.
Ale stromček máme stále ozdobený (a ako nás poznám..ešte nejakú tú chvíľu budeme mať..pretože samozrejme, že sa ho nikomu nechce upratať) a aj veniec mi ešte svieti v okne (i keď ten by som tu mala najradšej celoročne)
No môžem povedať, že tieto prázdniny som si užívala tak veľmi ako sa len dalo. A boli mega. O tom potom.
Od zajtra už ale príde kapánek zmena – takpovediac návrat do reality. Do tej školskej predovšetkým. No ja som predsa zarytý optimista.
I keď je pravda, že…
Už nebudem môcť vstávať v čase obeda / stráviť (aspoň) pol dňa v pyžame / len tak sa flákať a užívať si ničnerobenie / hrávať s bratmi celodenné zápasy na playstation / byť skoro stále s Ním / takmer si zmeniť trvalé bydlisko na adresu čajovne / a stvárať veľa iných určite-úplne-náročných-prázdninových činností.
Ale treba sa na všetko dívať z tej svetlej strany. Konečne uvidím niektorých svojich ľudí. Konečne si porozprávame nekonečné prázdninové storky. Konečne si po čase poriadne zatancujem na tréningu. Konečne vytiahnem do školy novú tašku. A keby len tašku…
A tak všeobecne. Ono to v podstate vôbec nie je také strašné ako to vyzerá (ach..aspoň pre dnešok ma v tom nechajte, prosím vás!). 
Takže odporúčam nám nahodiť úsmev. A ja dúfam, že mi táto ilúzia vydrží aspoň do zajtra.


Ale teraz k veci. Dostalo sa ku mne, že Google ide robiť dáke čoro-moro.Vraj by  sa to nás (na blogspote) nemalo týkať. Tak dúfam, že neprídu žiadne radikálne zmeny (ja som totiž absolútne NEtechnický typ. ehm.) Ale jeden nikdy nevie.
Preto vás upozorňujem na možnosť šmírovať ma cez BLOGLOVIN.
A mám ešte jednu zapeklitú otázku. Čo by ste povedali na pobočku Fresshion na Fejsbúku? 
(Áno. Ja viem, že tam trávite more času. Tak nezapierajte!)
Vytvoriť niečo také? Áno? Nie? Som zvedavá na hlas ľudu. Tak sa kľudne prejavte ;)

OLALÁÁ

Nie. Nechcem aby tieto prázdniny skončili. Naozaj.
Pretože sú úplne mega najviac najlepšie. Tak je.
Už len pri predstave toho čo nastane o pár dní (t.j.realita a zabijácky školský režim) sa mi tvár zvraští sama od seba.
Toto som nepovedala. Som zarytý optimista inak. Nezabúdajme. Musím si ešte tých pár dní užiť ako sa len dá.
Síce s kopou vecí čo mám do školy (Áno. Viem, že som na to mala celé prázdniny. Už včera bolo neskoro. Zaostávam. Ale ako keby ste to nepoznali), ale aspoň stále s pocitom, že mám relatívne voľno(sť).
Čo ale na druhej strane chcem je lepšie počasie! Veď. Chápete to čo sa momentálne deje vonku?
Nemala som v pláne začínať o počasí. No keď ona to je tak vďačná téma, nemyslíte?
Ale to je už jedno. V skratke. Ráno som bola v meste.
A to čo sa tam dialo nepochopím. Pršalo, fúkalo, snežilo.
Kapucňa mi na hlave nevydržala viac ako 5 sekúnd, ruky mi dobre, že neodmrzli a skoro ma celú odfúklo.
Čiže v exteriéri som sa dobrovoľne zdržiavať nechcela ani náhodou.
Tak sme s mamčou nabehli do pár obchodov (nie, že by to nebol pôvodný zámer..ale aj tak)
A aký bol výsledok?
Mám svetelný meč!
Ružový. Zaháňam sa ním ako profesionál.
Je to špica. Totálna.
Chcem chodiť na šerm.
A tiež mám nohavice tej najlepšej farby! Úplne. A viete čo?
Sú tenké, nad kotníky a už sa neviem dočkať jari/leta aby som sa v nich mohla pretŕčať.
Najlepšie na bájsikli.
Ach. Už mi to fakt celkom chýba. To. Slnko. Teplo. A tak všeobecne.
No a to som tento rok ešte ani nebola lyžovať/boardovať/korčuľovať.
Vcelku bieda.
A ešte som si kúpila asi miliónte pruhované tričko.
Ale. Toto vôbec nie je na 95% rovnaké ako to druhé biele s tenkými sivými prúžkami.Vôbec.
Veď je to BikBok! A má vrecká! A kapánek iný strih aj farebnosť.
Čiže v konečnom dôsledku je úplne odlišné, však?
A s tými nohavicami vyzerá dosť solídne. Vskutku.
Už to len doplniť neónovým lakom a ste v suchu. 
Mysľou aj v teplejších mesiacoch. A to sa oplatí!
Ozaj. To zrolované je krajková vec. Vraj legíny. Alebo niečo na ten štýl. Som zvedavá ako si s tým poradím.
Ach.
Ako som už povedala.
V konečnom dôsledku sa mám úplne famózne. Najsamlepšie. Úplne. 
Bavím sa. Bavíme sa. S ním.
A pred pár sekundami som sa privalila domov s trsom balónov.
Od neho.
Ružové héliové balóniky!
Dokonca zapadajú do dnešného farebného konceptu.
A bol k nim pribalený harrypotterovský prútik a podobné záležitosti.
Som infantilná. On je šialený. Vlastne. Obaja sme aj aj.
A čo vznikne keď to všetko spojíme?
Je to jednoduché.
Matika mi nikdy nešla. Ale podľa mojich výpočtov.
Tuturutuu
Šialene sa s ním bavím. A úplne sa mi to páči. Ňah.
A vy sa máte ako?

BYE BYE 2011…

Posledné zakývanie a ohliadnutie sa za uplynulým rokom.
Už sme totiž prehupli do toho s číslom 2012!!
Dúfam, že vaše silvestrovské oslavy stáli za to. Ja som si to náramne užila.
 A tiež som si užila dnešné tradičné novoročné celorodinné posedenie u nás doma.
S tou najlepšiu sviečkovou od ocinka!
 Ale to nie je podstatné.
Viete aký je dnes deň? Okrem toho, že je to (samozrejme) prvý deň nového roku. Roku 2012.
Tuturutuuuu.
Tento blog – môj blog – Fresshion má dnes NARODENINY!
Už sú to 2 roky od úplne prvého článku.
A to je už celkom doba, nemyslíte?
2 roky.
To je 24 mesiacov.
Alebo 730 dní. 
Či 17520 hodín…
Je jasné, že bez Vás, Vašich komentárov, superlatívov a povzbudivých, motivujúcich slov na moju adresu (príp.adresu môjho blogu) by to určite nebolo ono.
 A preto vám chcem touto cestou povedať, jedno veľké Merci.
Merci za to, že ste!!
A hlavne za to, že mi robíte neskutočnú radosť.
Už sa vás tu nazbieral celkom slušný počet. Ďakujem.
Čo by ste povedali na také menšie výročné prekvapko? Nechám si to prejsť hlavou..a vy sa môžete nechať prekvapiť!!
Zatiaľ prinášam stručný prehľad mojich celoročných outfitových kreácií…
 Čo vy na to? Ktorá fotka/mesiac/ročné obdobie sa vám (v mojom oblečkovom vydaní) najviac páči?