I HAD A PLAN…

Rozvoniaval celý byt. A to boli iba dva malé plechy (a cesto z polotovaru – no k tomu sa ešte dostaneme). 
Ešte nemám vianočnú náladu. Viete takú tú, keď si človek stále pohmkáva koledy a mimovoľne siahne po červenom svetri a ponožkách so sobom (aj keď môj vysnený vianočný sveter ešte nevlastím…ale raz -keď budem veľká- budem pod  huňatým stromčekom pobehovať v červenom či  zelenom svetri, najlepšie s veľkou hlavou soba…áno mám na mysli presne ten americký filmový gýč, na ktorý práve myslíte)
No onedlho to vypukne! A viete že sa teším! A ako!
No prejdime k tomuto môjmu pekárskemu počinu! Ako to vlastne celé bolo?
Na začiatku bolo cesto! Fakt originálne…ale toto nebolo cesto len tak hocijaké…bolo..a teraz sa podržte…prosím pekne zo supermarketu! Stalo sa to takto: nikdy by ma nenapadlo, že my (každoročne pečúci niekoľko osvedčených druhov vynikajúcich koláčikov) budeme piecť zo supermarketového cesta. Ale nevyskúšaš to, keď vidíš balíček za asi dvacku (kč) už vypracovaného cesta, ktoré stačí vykrojiť a je to? Žiadne váženie, miešanie, čakanie….tak som sa na to dala!
Chcete počuť ten náročný technologický postup?
Bod číslo 1: Cesto vyberieme z obalu a vyvaľkáme na pomúčenej doske do požadovanej hrúbky.
Potom po druhé: Nachystáme vykrajovátka (vykrajovačky? vykrájače?) tvarov a a veľkostí aké sa nám len ráčia a páčia.
Á numero 3: Vymastíme plech a môžme prejsť k ďalšiemu kroku.
Tým je skoro posledné číslo 4: Chopíme sa inkriminovaných nástrojov a vykrajujeme čo nám len hrdlo ráči a sily stačia. Vyrobené tvary poukladáme na plech a čakáme na dozlatova vypečené keksíkové krásavice!
Práve som sa rozhodla, že štvorka bude naozaj posledná! Tak teda, čo iné zaželať ako:
Dobrú chuť a Doschrumkania!

Musím povedať, že výsledné linecké keskíky neboli zlé! Samozrejme, že to nie je to pravé ´od maminky´, ale na to, že za 10 minút máte všetko hotové a pomaly aj zjedené boli fakt chutné! A chrumkavé! Takže ak nemáte chuť na dlhé pripravovačky a dali by ste si kúsok Vianoc hneď teraz, utekajte do Spar-u (tak som cesto kúpila ja, no myslím že to zoženiete aj inde!) a už len vaľkajte a vykrajujte! A samozrejme pochutnávajte si! Ja si budem chrumkať s vami!

A aký bol pôvodný zámer tohto článku? Chcela som vám poďakovať! Vám – mojim 105 pravidelným čitateľom (ale niekto stošiesty mi musel môj originálny zámer samozrejme pokaziť…hah- už ste dúfam zvyknutí na moje stupídne vtípky)
Každému jednému (aj číslu 106 a všetkým vyšším …a vlastne všetkým kto som len občas zavíta a číta to tu!)

Tak aby ste z toho aj  niečo mali….Máte jedinečnú príležitosť viruálne ponúknuť sa jedným (alebo aj viacerými, keď ste takí nenažraní) z mojich výtvorov!! Virtuálne chrumkanie nech je v plnom prúde! Nie že niečo zostane! Tak jedzte kým môžte!

105! Yay! Vnímate to číslo? Mne sa náramne páčí a robí mi radosť!

Ešte raz: Ďakujem! Pretože nič originálnejšie ma momentálne nenapadá!

9 thoughts on “I HAD A PLAN…

Leave a reply to Ilse Cancel reply